Deň má krídla ľahkonohých víl,
dúha krúži ako balerína,
z hĺbky neba prúdia mi do žíl
modré rieky slnečného vína.
Skôr než súmrak dychom pozhasína
žlté oči kŕdľu sedmokrás,
ten deň plný darov
zachmúrenou tvárou
neskazte mi ľudia, prosím vás.
Vezmite si jeden úsmev,
kvitne v jamkách mojich líc,
vezmite si jeden úsmev
plný zlatých slnečníc.
Je tu máj a modrú strechu
nezábudok utkám preň,
nebráňte sa môjmu smiechu,
budeme mať pekný deň.
Svet je ako nepokojný vír
a v ňom človek neraz na dno klesne,
ja však mám svoj vďačný elixír
v sladkých dúškoch rozjasanej piesne.
Svet sa krúti bezpečne a presne,
tvárou k slnku do budúcich čias,
ten svet plný darov
zachmúrenou tvárou
neskazte mi ľudia, prosím vás.
Vezmite si jeden úsmev,
kvitne v jamkách mojich líc,
vezmite si jeden úsmev
plný zlatých slnečníc.
Je tu máj, tak modrú strechu
nezábudok utkám preň,
nebráňte sa môjmu smiechu,
budeme mať pekný deň.
Vezmite si jeden úsmev,
kvitne v jamkách mojich líc,
vezmite si jeden úsmev
plný zlatých slnečníc.
Je tu máj a modrú strechu
nezábudok utkám preň,
nebráňte sa môjmu smiechu,
budeme mať pekný deň.
|
Marcela Laiferová:
Marcela Laiferová:
Jana Kocianová:
