Keď raz umriem,
poberiem sa rovno do neba,
len tak v čiernej koži
pôjdem rovno do neba,
možno nájdem kúsok
toho neba pre seba.
Budem ako čierny anjel
striasať páperie,
dolu na zem tíško
striasať svoje páperie,
čierne vločky, čierne vločky,
nik ich neberie.
Potom svoje smutné blues,
čo teba spomína
a tak svoje smutné blues,
čo teba spomína,
píšem čiernou kriedou
do bieleho komína.
Keď raz umriem,
nechám ťa tu, pôjdem do neba,
len tak v čiernej koži
poberiem sa rovno do neba,
len tá slza bude biela,
slza pre teba.
Pa bada, pa bada...
|
Marcela Laiferová:
Marcela Laiferová:
Jana Kocianová:
