Pôsobenie Slovenskej národnej rady (SNR) a Slovenského dobrovoľníckeho zboru počas povstania v rokoch 1848 – 1849 patrí k začiatkom slovenskej svojbytnosti a štátnosti.
Pri príležitosti 160. výročia pobytu a pôsobenia SNR a Slovenského dobrovoľníckeho zboru v Čadci to dnes skonštatovala podpredsedníčka Národnej rady (NR) SR a prvá podpredsedníčka Slovenskej národnej strany (SNS) Anna Belousovová.
„Udalosti dobrovoľníckych výprav spred 160 rokov boli zásadným vystúpením Slovákov. Patrí k nemu aj vyhlásenie, ktoré vzniklo počas zasadnutia SNR 6. decembra 1848 na fare v Čadci.
Celé obdobie rokov meruôsmych bolo významné nielen pre Slovákov žijúcich v rámci Rakúsko – Uhorskej monarchie a pod uhorským útlakom, ale aj pre okolitú Európu. Slováci vystúpili s politickými požiadavkami, ktoré už vtedy hovorili nielen o národe, ale aj o území, kde Slováci žijú,“ skonštatovala Belousovová.
Súčasťou osláv bolo odhalenie pamätnej tabule štúrovského básnika Janka Kráľa, ktorý pôsobil v Čadci v rokoch 1854 – 1858, na priečelí budovy mestského úradu.
Ďalej modlitba za národ v kostole sv. Bartolomeja a položenie venca a kvetov k hrobu čadčianskeho dekana Františka Xavera Daniša. Podujatie zavŕšilo položenie vencov a kytíc k Pamätníku SNR na Námestí slobody v Čadci a prečítanie "Výzvy k národu slovenskiemu" zo 6. decembra 1848.
Politickými predstaviteľmi SNR boli Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a Michal Miloslav Hodža. Na verejnom zhromaždení v Myjave SNR vypovedala 19. septembra 1848 poslušnosť maďarskej vláde i jej miestnym vrchnostiam a vyzvala slovenský ľud do celonárodného povstania.
Sídlom SNR bol v Myjave dom Anny Koléniovej, na ktorom viala slovenská zástava, a obecný dom v Brezovej pod Bradlom. Revolučná SNR používala pečať s dvojkrížom na trojvrší. K bielej a červenej farbe zástavy pribudla modrá. Medzi piesňami, ktoré spievali dobrovoľníci, bola aj dnešná štátna hymna.
