TASR

Rodák z Partizánskeho Marián Kochanský (*4.6.1955) hral na akordeón od detstva, vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Pracoval v podniku Zdroj, bol riaditeľom domova dôchodcov. V roku 1982 založil skupinu Lojzo, čo bola skratka názvu Ľudový orchester jednotnej zábavy obyvateľstva. V roku 1985 vydali debutový album s názvom Lojzo, na ktorom boli známe piesne Na centrálnom trhovisku, Učiteľka chémie, My nie sme Taliani, Anča si drahá ako Volvo či Vincentka van Goghová, pričom Kochanský bol autorom textov a pri väčšine piesní aj autorom hudby. V sprievodnom texte na pôvodnom obale vinylovej LP platne je odporučenie počúvať tieto pesničky v teplákoch. Aj táto veta vystihla Kochanského ako nezameniteľného interpreta a autora.

V roku 1987 vydala skupina druhý album My nič, my muzikanti, z ktorého boli hity Povolíme skrutku, Na nohu jej stúpil či Pridružená výroba. Všetky texty a pri väčšine piesní aj hudba boli dielom Mariána Kochanského, podobne ako pri treťom albume Ticho po plešine, ktorý vyšiel v roku 1989, z ktorého sú hity Zipsy woman, Hurá na paprike a hlavne Schöne Náci. V roku 1991 vychádza album Lojzo IV s pesničkami ako Ja som dnes chorý a hlavne hitom Každý deň budú vraj Vianoce, ktorý nahrali s Mirom Žbirkom. Kochanský mal dostatok hudobných nápadov a v roku 1996 vydávajú Lojzovci ďalší album s názvom Laz Vegaz s pesničkami Štronzo či titulnou Laz Vegaz. V roku 1998 vychádza dvojkompilácia s názvom Lojzo Komplet, na ktorom boli piesne z prvých štyroch albumov, v roku 2005 aj kompilácia Lojzo Gold, na ktorej nechýba hit Že mi je ľúto, spoločná skladba so skupinou Elán.

Kochanského štýl hudby poznal každý už podľa prvých tónov, nedal sa zameniť, nedal sa k ničomu ani k nikomu prirovnať, podobne ako domáce oblečenie celej kapely, v tomto prípade tepláky. Boj s ťažkou chorobou sa mu vyhrať nepodarilo, zomrel 28. apríla 2006 vo veku 50 rokov v Bratislave. Už päť rokov sa pozerá na slovenskú hudobnú scénu z muzikantského neba.

Marián "Lojzo" Kochanský navždy odišiel pred piatimi rokmi