Legendárny spevák prehral svoj boj so zákernou chorobou a v utorok v noci skonal v pohodlí domova a obklopený svojimi najbližšími. Nový Čas vám prináša jeho posledný rozhovor zo začiatku tohto leta, ktorý Karel poskytol hudobnému publicistovi Milošovi Skalkovi (72). Ten sa s Gottom veľmi dobre poznal a boli aj skvelí kamaráti. V slovách viacnásobného zlatého Slávika je jasne cítiť, že bol nielen mimoriadnym umelcom, ale aj výnimočný človek...
V mnohých piesňach sa spieva o raji. Kde je podľa teba raj na zemi?
Raj na zemi neexistuje. Ale môžeme si ho sami vytvoriť. Kdekoľvek na svete. V podkrovnej manzarde na Žižkove, rovnako ako v honosnej rezidencii v Kalifornii.
Okrem Česka si výrazne uspel tiež v nemecky hovoriacich krajinách, kde si pre veľa tamojších priaznivcov „unsere Karel“. Teda nie Karl, ale Karel. Bolo ťažké sa v zahraničí presadiť?
Ťažko sa dá zmeniť názor svetových producentov, ktorí rozhodujú o tom, koho kúpiť, a koho nie. O našich hokejistov je vo svete záujem, o spevákov a skupiny nie. Príde mi to paradoxné, ale mám pocit, že v 60. rokoch bol o kultúrnu výmenu oveľa väčší záujem než dnes. A zďaleka to nebola záležitosť iba niekoľkých „privilegovaných“ spevákov. Spomínam si, ako sa to vtedy na Bratislavskej lýre hemžilo najrôznejšími hľadačmi talentov, ktorých mohol zaujať prakticky ktokoľvek. V 70. rokoch začal záujem opadať, ale zdá sa mi, že bol oveľa väčší záujem, než je dnes. Svet je otvorený dokorán, ale záujem - až na niekoľko čestných výnimiek - chýba. A to sa netýka iba hudby.
Speváci majú mať často sny, že prišli o hlas. A vydýchnuť si majú až vtedy, keď sa prebudia. Je to aj tvoj prípad?
Nemusí to byť ani sen. V noci sa často niekoľkokrát prebudím a vždy si radšej vyskúšam, či hlas ešte funguje. Až keď sa presvedčím, že to je v poriadku, môžem spať ďalej. Podvedomie pracuje stále. Niekoľkokrát v živote sa mi totiž stalo, že som sa v pohode uložil k spánku, ráno vstal, chcel som niečo povedať do telefónu a zistil som, že hlas je úplne preč. Proste je fuč! Odvtedy sa preto v noci radšej niekoľkokrát presvedčím o tom, že je všetko tak, ako má byť.
K životu každého správneho muža vraj patria víno, ženy a spev. Ako si na tom ty?
Mám to rád všetko pekne pohromade. Aj keď je pravda, že bez vína by som prežil, zatiaľ čo bez žien a hudby asi ťažko. Aj keď, na druhej strane, bez niektorej hudby by to aj išlo... Žiadna žena si ma však dlho nechcela vziať, keď zistila, že ju sústavne podvádzam. S muzikou! Skrátka sa nechceli deliť - a navyše veľmi žiarlili. Až Ivanka bola v tomto úplne iná.
