Všetkými milovaný spevák sa zaryl do ich sŕdc natoľko, že niektorí si svoje miesto zaistili už deň pred verejnou rozlúčkou v skorých ranných hodinách.
Na otvorenie Paláca Žofín čakali desaťtisíce Gottových fanúšikov už od štvrtkového neskorého večera. Posilnení boli dekami, termoskami a rožkami. Nie všetci však správne odhadli svoje sily a na niekoľkých miestach museli zasahovať záchranári. Nápomocní boli aj dobrovoľníci z Červeného kríža, ktorí ľuďom v zástupoch ponúkali horúce nápoje. Podľa našich informácií išlo o krátkodobé nevoľnosti a jedna pani si mala poraniť koleno.
Dvere Žofína sa otvorili o ôsmej hodine ráno a, ako avizoval správca paláca, presne o desiatej hodine večer sa mali aj zatvoriť. Organizátori mali však z ukončenia verejnej rozlúčky strach, keďže sa predpokladalo, že ani vo večerných hodinách sa masy fanúšikov nezúžia a nie každému sa nakoniec pošťastí vzdať svojmu idolu pri jeho truhle úctu.
V rade si ľudia odstáli približne dve hodiny a na to, aby k jeho rakve položili kvety a poslednýkrát sa pred velikánom poklonili, mali len pár sekúnd. Problémy však mali nastať pri kondolenčných knihách, ktoré zabrali fanúšikom najviac času. Mnoho z nich pritom stavilo práve na červené ruže, ktoré mal ich idol najradšej.
Smútia všetky generácie
- Pána Gotta som mala a mám rada, a to je aj dôvod, prečo som tu. Čakali sme asi dve hodiny, čiže to nie je také hrozné. Je to skvele organizačne zvládnuté. Priniesli sme mu kyticu.
Bol to fenomén - Milena Králová z Prahy
- Čakala som hodinu a pol. Nie je to také hrozné, keďže som z Prahy. Karel bol super chlap, fenomén. Slušne vychovaný, všetci by sa mali správať ako on. Jednoducho je všetko naj, naj, naj. Bola som aj na Bertramke, kde som zapálila sviečku, a sem som prišla, aby som sa mu poklonila pred rakvou a rozlúčila sa s ním.
- Rátala som s tým, že sa tu bude čakať, atmosféra je však skvelá. Pánovi Gottovi venujem ružičku, lebo si ho vždy budem pamätať ako slušného a galantného človeka. Pre posilnenie mám v termoske kávu.
- Pán Gott bol pre mňa veľká istota, lebo tu bol a poznali ho aj moji rodičia a starí rodičia. Bol majster vo svojom odbore a vážil som si ho. Vstával som o siedmej ráno, aby som sa sem autobusom dostal a v rade čakáme asi dve hodiny.
