Statočnosť – presne to je typické pre Martu Kubišovú. Keď nemohla spievať, pracovala v kancelárii. V prelomovom novembri 1989 dojala znepokojený národ hitom z roku 1968 Modlitba pro Martu. Dnes sa horlivo bije za zvieratá, a nielen za týrané.
Je pre hudobnú scénu dobré, že do nej prichádzajú nové talenty zo súťaže SuperStar?
– Pokiaľ ročne pribudnú dvaja speváci a dve speváčky, tak to neprekáža. Hlavne, aby sa ich niekto ujal a aby ich kariéra išla ďalej.
Aké to bolo, keď ste sa po novembri 1989 vrátili na scénu?
- Žila som sama s desaťročnou dcérou a mama mi vypomáhala. Pracovala však na plný úväzok, a tak som si platila opatrovateľky. Dcéra Katarína im hovorila všeličo navymýšľané. Napríklad im tvrdila, že som jej dovolila chodiť spať až o polnoci.
Uplatňovali ste skôr voľnú výchovu. Zvolili ste správne?
- Myslím, že áno. Dcéra má dvadsaťšesť rokov, je to skvelý človek a sme kamarátky.
Ako znášala vašu popularitu?
- Zvykla si, že som sa z práce vracala o piatej popoludní s nákupom. Po roku 1989 som začala vystupovať a denný režim sa mi zmenil. Bola z toho dosť otrávená.
Nechávate si od Kataríny radiť v obliekaní?
- Predtým som bola presvedčená o tom, že som neomylná. Teraz si Katarínu beriem radšej so sebou.
Viete jej kúpiť oblečenie, ktoré sa jej páči?
- Nie, párkrát som sa o to pokúšala, a vôbec som sa netrafila.
Vaše nové cédečko Vítej, lásko je zložené z textov Jana Schneidera. O čom sú?
- Myslím, že svoju pesničku si tam nájde každý. Ten, kto si neverí, kto má pocit, že je smoliar, ale aj mladí a večne nespokojní ľudia.
Určite premýšľate o tom, ako sa bude predávať. Nebojíte sa, že si ho ľudia budú radšej požičiavať a napaľovať?
- Dúfam, že mám také publikum, ktoré si ho kúpi.
Čo robíte s rôznymi oceneniami, ktoré dostávate?
- Vždy premýšľam, kam cenu doma dať, aby ju nezhodili kocúry. Sklenenú Tháliu som radšej nechala priamo v divadle Ungelt, vedela som, že doma by nevydržala. Anděla, vďaka ktorému som v sieni slávy, som si vystavila. Ostatné ceny mám v šuplíkoch.
V divadle Ungelt vystupujete s recitálom Já jsem já, ktorý má previesť divákov celou vašou kariérou. Ako je tu stvárnené obdobie, keď ste nesmeli spievať a pracovali ste v Úrade výstavby hlavného mesta Prahy?
- Milan Hein sa ma pýta a dáva pozor, aby sme na niečo nezabudli. Toto obdobie označí za dobu devätnástich rokov mlčania.
Na október pripravujete v divadle Ungelt vlastný program. Opäť s názvom Vítej, lásko. Znamená to azda nejakú osobnú zmenu vo vašom živote?
- Nie, to nie.
Pred časom ste povedali, že bez cigarety by ste nemohli existovať. Nedesia vás ani odstrašujúce obrázky pľúc fajčiarov alebo varovné nápisy na cigaretách?
- Zo začiatku mi prekážali. Potom som si dala cigarety do púzdra a už ich nevidím.
Skúšali ste niekedy s fajčením prestať?
- Áno, keď som dojčila Katku, tak som štyri a pol mesiaca nefajčila. Potom som znovu začala a hovorila som si, že to udržím na piatich cigaretách. Ale teraz som už opäť na dvadsiatke.
Aj vaša dcéra fajčí?
- Nie, bola som pre ňu odstrašujúcim príkladom. Zmierila sa s mojím fajčením a nehovorí mi do toho. Ja som jej vždy hovorila: Čo je údené, dlhšie vydrží. Mamka si ťa pekne vyúdi a...
Doma máte tri kocúry, jednu mačku a fenu púštneho psa, azavaka. Na čo je dobré mať v Českej republike púštneho psa? Vydrží vari dlho bez vody?
- Kvôli vode to nie je, ale je pravda, že veľa nepije. Len dvakrát denne, zato poriadne.
Zvieratá sú nielen maznáčikovia, ale aj poriadny záväzok. Prekážalo vám to niekedy?
- Nie. Jednoducho s nimi vo svojom každodennom programe počítam. Keď mi nevyjde čas na prechádzku, zavolám Katku, ktorá mi pomôže.
Na ako dlho by ste si trúfli odísť, aby ste nemali o svojich miláčikov strach?
- S kocúrmi mám pokoj. Mám susedov, ktorí skontrolujú záchody, dajú im napapať a paniu dokonca podozrievam, že tam aj vysáva rozhádzaný piesok. Psa mám buď u priateľov, alebo si ho beriem so sebou.
V televíznom programe Chcete mě pracuje už aj vaša dcéra...
- Vyštudovala publicistiku a v Českej televízii o ňu mali záujem. Samozrejme som vopred upozorňovala, že ľudia si asi budú hovoriť, že z programu robím rodinný podnik. Je lepšie, keď robí rozhovory ona. Ja vystupujem ako speváčka a nemôžem sa dohadovať s nejakým poľovníkom o zabitom zvierati.
Je Katarína rovnako ako vy zapálená pre ochranu zvierat?
- Áno, ale na rozdiel odo mňa vie niektorými vecami prejsť s kamennou tvárou. Koľkokrát by som ja niekoho uškrtila...
Teraz sa často hovorí o testovaní kozmetiky na zvieratách. Dávate si na to pri nákupe kozmetiky pozor?
- Áno, a to stojí veľa. Kozmetika, ktorú netestujú na zvieratách, je drahšia.
Hovorí sa: darovanému koňovi na zuby nepozeraj. Keby vám niekto s tým najlepším úmyslom daroval kožuch, povedali by ste mu, že ho nechcete?
- Už sa mi to stalo. Dostala som krokodíliu kabelku a s poďakovaním som odmietla. Niektoré moje kamarátky majú kožuchy a hovorím im, nech ich pokojne nosia, ale riskujú, že im ich niekto postrieka sprejom alebo zapáli. Bohužiaľ, boli už aj také prípady.
