Donutil dnes oslavuje 60-ku: Neveru by som neodpustil!

Jeho rozprávačské aj herecké umenie je totiž výnimočné. A mnohé hlášky jeho filmových hrdinov zľudoveli. V pondelok sa dožíva 60 rokov. Je vo forme a schudol. Ako to dokázal?

Oslavujete šesťdesiatku a viac ako polovicu života ste so svojou ženou Zuzanou. To ste vo svojom povolaní vzácna výnimka!
Sme spolu tridsaťtri rokov, je to vec vzájomnej tolerancie, nič múdrejšieho k tomu nevymyslím.

Vo svojej knihe Šesťdesiat uzlíkov na provázku života naznačujete, že ste to so svojou manželkou nemali vždy najjednoduchšie.
Za dlhé roky spoločného života všade nevyhnutne dôjde k nejakým trecím plochám, viac alebo menej závažným a bolo to aj u nás. Človek v sebe musí nájsť silu na ich prekonanie a vymazanie. V tom to je.

Pod trecou plochou rozumiete aj iného, dočasného, chvíľkového partnera, teda neveru?
To by som nemohol tolerovať. Dočasný partner je k ničomu a na nič. Ale keď sa ukáže, že chce byť trvalým partnerom, a keď to je rozhodnutie oboch, tak s tým nič nezmôžete.

Stáva sa vám, že na vás diváčky vrhajú zvodné úsmevy? Posielajú vzdušné bozky? Ako reagujete?
Určite je to príjemné, každého šesťdesiatročného dedka to poteší. Avšak čo s tým chcete robiť? Vzdušný bozk môžete opätovať, ale tam to končí. 

Človek sa fanúšičkám nemôže ani čudovať, vyzeráte skvele, viditeľne ste schudli ... Držíte nejakú diétu, nejaký špeciálny režim?
Áno, teraz som sa dal na jeden taký špeciálny trojmesačný cyklus a veľmi mi to prospieva.

Čo zahŕňa taký režim? Koľko chcete schudnúť?
Cvičenie, stravu, určité procedúry na osobitných strojoch. Som o šesť kíl ľahší, keby išlo všetko hladko, mohol by som schudnúť podstatne dosť ...

Tak to ste asi najštíhlejší skôr narodený herec Národného divadla! Mimochodom, nie ste už svojím spôsobom „starejši“ našej prvej scény?
(Usmieva sa) Som tu dvadsať rokov, ale celý rad kolegov je tu oveľa dlhšie. Napríklad Miloš Nesvadba, Ljuba Skořepová - tí sú tu šesťdesiat rokov, alebo Milan Stehlík so štyridsaťročnou umeleckou dráhou atď..

Máte herecký vzor, ktorému ste sa chceli vyrovnať alebo podobať?
A viete, že ani nie. Mám rad obľúbených hercov - Hugo Haas, Miloš Kopecký alebo Jaroslav Marvan, ale nikdy som sa ich nesnažil napodobňovať.

Ľudia vás najviac porovnávajú s Vladimírom Menšíkom.
To je pre mňa nesmierna pocta. Ale ja som ho nikdy v živote osobne nestretol, nezažil a dokonca ani nevidel hrať na javisku. Veľmi si ho vážim a je mi ľúto, že mi nebolo dopriate sa s ním stretnúť.

Odkiaľ beriete svoj humor, odkiaľ čerpáte svoje historky?
Zo života, odinakiaľ to nejde. Tie príbehy idú okolo vás a vy si ich buď všimnete alebo nie. A keď im dokážete dať pointu, potom majú úspech. A aj keď si ich trochu pretvoríte, aby tá pointa sadla, tak je to v záujme veci. Ale nevymýšľam si, všetko je zo života.

Myslíte si, že vašu hereckú a rozprávačskú cestu predurčili už vaši rodičia? Napríklad tým, že vám od detstva rozprávali príbehy, rozprávky ...
Samozrejme, aj príbehy a historky mi rozprávali a vo mne sa to usadzovalo. Ale myslím si, že je to v každom dieťati geneticky zakódované a v určitej životnej etape sa to môže prejaviť sklonom k tvorivej činnosti. U mňa to tak bolo.

Na Slovensku nakrúcate často ...
Áno, práve teraz natáčam Dunajskú ságu, či sa v nej bude pokračovať, ešte neviem. Záleží na tom, koľko zoženú producenti peňazí, ja dúfam, že sa im to podarí.

Vraj tam hráte akéhosi slovenského Forsytha ...
Tá postava sa volá gróf Unger a je to vlastne jedna z takých tých zásadných slovenských historických postáv. Nakrúca sa na základe skutočných udalostí a ja mám možnosť hovoriť vo filme po slovensky, čo som vždy chcel. Lebo slovenčinu ľúbim a páči sa mi.

Pracujete v plnom tempe, ako vlastne relaxujete, vraj chodíte na ryby?
Chodím rád na huby, hrám golf, mám rád dlhé prechádzky. Rybačka je väčšinou sedavá, ale príjemná. A naposledy som chytil šťuku 102 centimetrov dlhú, vážila šestnásť kíl, bola plná ikier.