Trávili spoločne všetky voľné chvíle a pri jednom stole sedávali aj počas každých Vianoc. Ale život všetko mení... Daniela sa totiž v máji vydala za hudobného producenta Braňa Jančicha, a tak bude sviatkovať hlavne s ním.
Pečený kapor na víne
„Ja som už posledné dva roky trávila Vianoce s Braňom, tak tohtoročné nebudú výnimkou, i keď predsa len trošku áno, pretože sme svoji,“ teší sa Daniela. Jej sestra Veronika ich strávi s rodičmi v rodinnom kruhu. „I keď zatiaľ sme boli vždy sami dvaja, premýšľame, či sa tento rok pridáme k našim už na Štedrý večer,“ premýšľa Daniela.
Obidve sestry učila mama už od malička variť, takže Daniela celé sviatočné menu po minulý rok zvládla bez problémov. Napokon, svojmu manželovi vraj varí každý deň. Počas Štedrej večere si pochutnajú na tradičnej slovenskej kuchyni. „Nesmú nám na stole chýbať oblátky s medom a cesnakom. Tiež krémová kapustnica s hríbami a ako hlavný chod máme pečeného kapra na víne s bylinkami, vysmážané podkovičky a zemiakový šalát.“ Nebudú chýbať ani slovenské tradície. „Večeru ukončíme vždy tým, že rozkrojíme jablko a keď je zvnútra zdravé, to znamená, že nasledujúci rok nám bude zdravie priať. Chvalabohu, doteraz sme mali na stole samé krásne jablká,“ spomína Veronika Nízlová, ktorá sa spolu so sestrou teší, ako sa počas sviatkov stretnú. „Máme skvelú rodinu, stretávame sa každoročne. Neviem si bez toho predstaviť Vianoce, rodina má byť predsa pokope,“ hovorí Veronika a Daniela ju dopĺňa. „Máme také turné po rodinách, kde si spoločne posedíme a rozdáme darčeky.“
Podozrievali rodičov
V existenciu Ježiška verili, až kým neprišli do základnej školy. „Boli sme asi druháčky, keď sme zistili, že Ježiško nenosí darčeky,“ hovorí Daniela. „Mne to bolo podozrivé, lebo rodičia nás zakaždým poslali hrať sa do detskej izby a vtedy sa akosi záhadne objavili darčeky pod stromčekom,“ smeje sa Veronika. Kapra, ktorý im plával každý rok vo vani, nezabíjal nikdy ich otec, ale stará mama. „Jasné, je to mäsiarka, takže jej to nerobilo vôbec žiadny problém. My sme sa obe potom rady hrávali s takými balónikmi, čo mal vo vnútri,“ hovorí Daniela, pričom myslí na plynový mechúr, ktorým kapor dýcha.
Hrali sa s autami
Ako si dvojičky spomínajú na Vianoce v Hronskom Beňadiku, kde vyrastali? „Boli to krásne časy. Ako všetky deti sme čo najrýchlejšie, ako sa len dalo, zjedli večeru, aby sme si mohli rozbaliť darčeky,“ spomína Veronika. Rodičia im ich kupovali rovnaké. „Myslím, že to bolo dobré, aby sme sa neškriepili, časom sa to ale zmenilo a dostávali sme každá niečo iné,“ hovorí Daniela. Zaujímavosťou je, že obe sa hrávali radšej s autami ako s bábikami. "Pamätám si, ako som sa tešila z autodráhy i keď najväčšiu radosť z nej mal asi tatino. Strávili sme pri nej spolu celé hodiny,“ smeje sa Veronika a Daniela ju doplní. „Rodičia nás ale vždy viedli k tomu, aby sme sa tešili aj z maličkostí, takže sme sa tešili zo všetkých darčekov, ktoré sme kedy dostali.“ Po tohtoročných sviatkoch sa sestry zbalia a odlietajú na dlhú cestu do USA. Tam ich čaká práca na nových pesničkách a choreografii.
Twiinsky nebudú na Vianoce spolu
