COBRA THE IMPALER - Karma Collision
Belgičania ma uchvátili svojím koncertom na minuloročnom Brutalčeku a pokračujú aj novou štúdiovkou. Moderný metal v intenciách MASTODON a GOJIRA a kopec vymýšľancov originálnych k tomu. Veľmi dobré!
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
„V Colle budú ROTTEN SOUND, nová collossezóna sa začína fakt dobre, bude to síce hore, ale aj tam je to pre 130 ľudí, bude dobre...“ Poznáte toto nadšenie, samozrejme, deň pred koncertom košická klasika – kapela nedôjde, lebo čosi kdesi. Na tému čosi kdesi sa z Fínov podarilo vypučiť len „personal issues“. Deň predtým v Ostrave hrali, zostava osekaná na trio vokál – gitara – bicie, v Košiciach akurát pribudli do zoznamu „mali prísť a neprišli“. Čo teraz s víkendom, našťastie sa aspoň „predkapely“ dohodli, že zahrajú aj tak a mali sme nakoniec peknú sobotňajšiu prehliadku VS grindu.
Koncert sa mal začať o šiestej, na také niečo ja už veru nenaletím, stačilo ísť z domu po siedmej. Po pol ôsmej v „Sedmičkách“ zopár desiatok ľudí, kapely, merch, všetko ako treba. Bolo by toho síce treba viac, ale z dlhohrajúceho albumu CRUENT sa čím ďalej tým viac stáva slovenská verzia príbehu s názvom „Chinese Democracy“, ak sa nemýlim, nahrávaný bol hádam aj pred troma rokmi a dokončený ešte stále nie je. Potom to aj tak vyzerá, že CRUENT už nejaký čas hrajú vo dvojici, lebo nie každý má nervy na večné rekreačné fungovanie. Basa chýba, aj keď Adam (gitary, vokál) a Wilkes (bicie) zahrali solídny drvivý set, zvuk gitary bol devastujúci, niekoľko polôh zverského hĺbkového, neraz chorého vokálu tiež. A hudobne najviac metal za celý koncert, CRUENT sú tak spolovice husto nariffovaný brutal death, zvyšok je grind/gore, ale nie toho odpadového typu, na to majú obaja účinkujúci dostatok sebaúcty. (Hádam len častejšie cvičiť, pár kiksov sa vyskytlo.) Počuť kvalitné nápady i hru, sludgeová pasáž v prvej skladbe vraždila, Wilkes ako bubeník má tiež čo ukázať svetu, tak už nech niečo so sebou robia, lebo nemalo to byť tak, že skončia ako „lokálna predkapela“, od ktorej každý pozná hlavne dvadsať rokov starú „Kresťanstvo je piča“. A po dokončení albumu sa neupínať na vinyl, CD „Butchery Extract“ sa mohlo podariť už ktovie kedy.
Druhí v poradí do ľudí svoj grind napiekli stropkovskí GRINDING JESUS BROTHERS. Trojka Vladislav (gitara, vokál), Jozef (basa) a Marek (bicie) ide vysoké obrátky na švédskom zvuku, hustý klepaný rezavý grind s crustovými a hardcoreovými pasážami a narevaným zúrivým vokálom. Ich prvotina „Reign Of Evil“ čoskoro oslávi štyri roky a odznela tuším celá. Potešili aj nové skladby, držím palce, aby sme sa ďalšej nahrávky dočkali už tohto roku. Potešiteľné bolo, že ľudia sa nebáli hýbať, začali s tým už pri prvej bande, grindujúci bratia Ježišovi ich však posmelili ešte o dosť viac a vyrevali si aj prídavok. Ach, hulákanie na koncerte, mladí ľudia, užívajte si ho, ja som na koncerte raz zakričal „Cruent!!!“, rozkašlal som sa a len sa mi potvrdilo, že hlasivky proste nevydržia večne. Keď už sme pri GJB, dávam do pozornosti doom/sludge/stoner partiu FAT, v ktorej Vladislav a Jozef účinkujú tiež, ich minuloročný debut „Granum“ patrí k tomu zaujímavejšiemu, čo sa tu v poslednom čase zrodilo.
Pred hádam päťdesiat, možno viac ľudí v klube na záver zahrali popradskí HUMAN HUMUS. Štvorka Ižďo vokály, Andrej gitara a vokály, Šesto basa a vokály a Sedrik bicie je grindový uragán, ktorý môže vystúpiť na tých najprestížnejších extrémnych pódiách, besnenie ako z veľkej knihy. Obzvlášť druhý album „The Obligatory Struggle“ vyučuje po každej stránke, zvuk, energia, agresivita, jednoducho prvá liga. Na pódiu zmäť dredov a iných pačesov občas zakryla frontmana, ktorý je však naozajstný maniak a démon. Hudbou sa nechá pohltiť tak, že svet okolo seba niekedy vníma len v obmedzenej miere a necháva cez seba vybuchovať živly. Tentokrát sa síce nemlátil mikrofónom do hlavy ako pred NAPALM DEATH vo februári pred dvoma rokmi, ale šialenstva bolo aj tak dosť a ľudia reagovali takisto divoko. Aj preto nijako nepotešila šuškanda o tom, že tento koncert je možno posledný, tým pádom Slovensko prichádza o naozaj žeravé želiezko v extrémnej pahrebe. Na záver si grindomilný ľud vyhulákal jeden prídavok a aj napriek absencii „hviezd“ sa kolektívu Sacred Audio možno poďakovať za fajnovú nádielku kultúry.
Belgičania ma uchvátili svojím koncertom na minuloročnom Brutalčeku a pokračujú aj novou štúdiovkou. Moderný metal v intenciách MASTODON a GOJIRA a kopec vymýšľancov originálnych k tomu. Veľmi dobré!
Garážově syrové vtělení chain a egg punku z rakouského Linze. Neurvalé a současně trochu poťouchlé a hravě osvěžující v melodiích i zvuku. Občas máte pocit, že posloucháte nějaký postpunk, jenž se prostě jen utrhnul ze řetězu.
Přísná BM sestava WHOREDOM RIFE znovu ukazuje svůj rozeklaný jazyk a ostré jedové zuby. Zároveň však více než kdykoli předtím akcentuje svou melodickou, výpravně-epickou stránku. Tak přitažlivou skladbu, jako je ta titulní, Norové ještě nikdy nesložili.
Death metal s výraznými blackovými přesahy. Místy jednodušší OSDM, místy technický a kreativní materiál po vzoru starých TOMB MOLD. Není to špatné, nicméně občas se ukazuje, že skladatelský arzenál SWAMPBEAST na pokrytí čtyřiceti minut úplně nestačí.
Přístupnější a žánrově čistší obdoba pozdních ENSLAVED, která v sobě má pravou hypnotičnost, atypickou atmosféru, zároveň ale i čitelnější žánrové tropy a rozpoznatelnější zvuk. Přes určitou repetitivnost se nedostavuje nuda, ale pocit sílící intenzity.
„Challenge the Wind“ není „Wind of Change“ a RHAPSODY Alexe Staropoliho jedou dál ve svých už desetiletí ohraných schématech. Neposlouchá se to zle, ale je to takové rutinní a chybí tomu jiskra či výrazný moment.
Technické deathmetalové hrátky z dílny bubeníka Hannese Grossmanna jsou vlastně poctou kapelám, ve kterých si zahrál. A nejsou to jména menší než NECROPHAGIST, OBSCURA či HATE ETERNAL. Divoká a kreativní jízda to je.