EXKLUZÍVNY rozhovor s frontmanom kapely Hoten Toten

Sveťo Vladař súhlasil s rozhovorom a porozprával sa so mnou o veciach minulých aj budúcich.

Sveťo: Celé je to trochu inak, môj apolónsky svetonázor mi vraví, že všetko, čo bolo stvorené, nepotrebuje ďalšie dovysvetľovávanie. Všetky podarené ľudské diela fungujú tak, ako sú, čiže nahé, bez príkras a to za každých okolností. A tie ostatné, čo tento stupeň nedosiahli, nestoja ani za zmienku. Preto niekedy mlčať zlato, sa hovorí.

Sveťo: Dodnes mi to príde, ako malý zázrak. Pokladal som totiž kapitolu HT za definitívne uzavretú a ani vo sne by mi nenapadlo, že by sme ešte niekedy naživo vystúpili pred ľuďmi. Dostali sme však ponuku, ktorá sa neodmieta. Vystúpenie v klasickej zostave v bratislavskom MMC bol rock'n'roll so všetkým, čo k tomu patrí. Pochopili sme, že aj po rokoch mlčania, bolo opäť zas raz o čom. Z času na čas sa vynoriť však neznamená nazývať to hneď aktívnou kapelou.

Sveťo: Bratislavský koncert sme koncipovali ako poctu prvým dvom albumom Predstieranie šťastia a Hotentot'n'roll!, ktoré sme po 20-tich rokoch vydali v reedícii na vinyloch. Bola to celkom robota prekopať sa všetkými tými emóciami, ktoré nami lomcovali v polovici 90-tych rokov, tak aby to znelo naozaj dôveryhodne aj s rezervou dospelosti. Odozva bola však o to prekvapujúcejšia a ľudia nám ani na chvíľu nedali najavo, že sme o desaťročia starší. Príprava na spomienkový koncert bola však natoľko náročná na čas a energiu, že sme nakoniec prikývli účasť na pár letných festivaloch a predĺžili si tak vlnu nanovo získanej eufórie a nadšenia.

Sveťo: Iróniou osudu je, že keď sme v roku 1989 začínali, LP platne boli už ako nosič na ústupe a nahradzovali ich CD. No a teraz, keď po 30-tich rokoch už viacmenej iba bilancujeme, je CD ako nosič na ústupe a ľudia sa opäť vracajú k relikviám, ktoré majú dušu a ktorých formát dáva priestor aj iným výrazovým prostriedkom, než len samotnej nahrávke. Dôkazom toho je aj fakt, že po ohlásení reedícií sa platne vypredali za pár týždňov. Záujem nás celkom milo zaskočil a tak sme sa rozhodli v tejto dokumentárnej ceste pokračovať.

Sveťo: Po prekvapivom úspechu prvých dvoch vinylov sme sa rozhodli zmapovať a oprášiť ďalšiu zaujímavú epochu kapely, v ktorej vznikli na naše podmienky dva pozoruhodné tituly; temný mimožánrový album Zatmenie a multižánrový cirkus Plán B. Každý s týchto počinov vznikal v špecifických životných peripetiách a následných atypických hudobných realizáciach. Nahrávky sme oživili pre rok 2019 a pripravili k nim výpravné výtvarné a farebné spracovania. Proste zberateľské zadosťučinenie.

Sveťo: Ono sa to spočiatku ani ako album HT nikdy nesnažilo byť. Album som tvoril a nahrával v období prvej veľkej výluky kapely medzi rokmi 1998-2002, kedy som si potreboval upratať pred vlastným prahom a skúsiť aj iné cesty. Pripravoval som ho vlastne výlučne iba v tandeme s mojím bratom Martinom a bol to projekt bez nejakého ďalšieho zámeru. To, že sme sa po rokoch k piesňam z onoho záhadného opusu vždy znova a znova už ako HT vracali, spôsobilo pre prevažnú časť fanúšikovskej základne splynutie s ostatnými titulmi. Dodnes však pre mňa znamená určitý odrazový bod pre následné uberanie sa, čo do výrazových prostriedkov. Niečo, čo sa už asi nedá zopakovať. Z dnešného spätného pohľadu to však bol a bude jeden zo zásadných posunov v tvorbe Hoten Toten.

Sveťo: To je vždy ťažké, na jednej strane držať nejakú kontinuitu tvorby a zároveň prijímať nové výzvy a vplyvy doby, či veku. Tých piesní, ktoré sme po znovuobnovení činnosti skupiny chceli hrávať, bolo nespočet. Album Plán B je práve dôkazom toho, že hranice žánrov sú iba predsudok, že vlastne neexistujú a jeden priamo ovplyvňuje druhý. Vabank či kompromis? Ťažko povedať. Cítili sme to tak, ako sme to vtedy zaznamenali. A to, že zopár “verných” sa od nás odklonilo, nebolo na škodu. Vzduch okolo nás sa zase dal dýchať a nebol zaťažený zatuchnutosťou nekonečného verklíkovania našich hudobných prvotín, ktoré síce medzičasom zľudoveli, ale do značnej miery nás začali obmedzovať. Aj preto album Plán B, ako aj názov, prišiel v ten pravý čas.

Sveťo: Keby sme sa nad tým takto zamýšlali, nevznikla by asi nikdy nijaká skladba, či album.

Vždy to stojí veľa úsilia, vždy je to o nepomere vloženého a dostaného. Ale je to začarovaný kolotoč akcie-reakcie, v ktorom márne hľadať počiatok.

Bez fanúšikov by nebolo vôle pokračovať, no a bez vôle tvoriť, prekonávať sa, by bola akákoľvek ľudská snaha iba stratenou správou vo fľaši putujúcou oceánom zabudnutia. Dalo by sa to prirovnať k nezištnému daru, za ktorý nič neočakávaš. Avšak satisfakcia v podobe záujmu okolia tomu dáva punc výnimočnosti. Pre to sa to všetko robí a preto nás teší, že aj my ako kapela, môžeme byť dôvodom niekoho radosti.

Tým, že sme museli pre vinyl albumy nanovo zremastrovat, sme mnohé skladby z pôvodných zvukov aj znovu namixovali, hlavne tie rockovejšie veci, aby zneli jednotnejšie v novom poradí. Napríklad skladba Reči bola na CD v pseudo-koncertnom prevedení, naopak na platni je jej čisto štúdiová podoba. Alebo pieseň Hra je na platni až 5 minútová oproti CD, kde jej ponurá nálada dostáva väčší priestor dýchať.

Sveťo: Z celkom prozaického dôvodu. Keďže platňa má na rozdiel od CD dve strany, zdalo sa nám celkom vhodné rozdeliť obsah na dve rozdielne nálady, ktoré album ponúka. Stranu A tvoria predovšetkým skladby na tú dobu inovatívne a pre HT viacmenej atypické. Stranu B zas klasický "Hotentot & roll". Úplne novým usporiadaním skladieb, bez možnosti navolenia si poradia, vznikli akokeby dva samostatné hudobne vyhranené počiny skupiny. Aj v tom je vinylové médium fascinujúce.

Sveťo: Áno, na albume Zatmenie je to pôvodne plánovaná pieseň Delicatesse Noir, ktorá však nebola v danom aranžmáne nikdy dokončená a podarilo sa nám ju zreštaurovať až po vyše 20-tich rokoch, práve pre vinylovú edíciu. Na vinyl Plán B sme pridali pieseň V noci, keď zaspíme. Tá bola nahratá práve v tom období, kedy album vznikal, avšak výhradne len pre súkromné účely. Myslím si, že teraz po rokoch dôstojne uzatvára jednu invenčnú epochu skupiny.

Sveťo: To je práve to, čo som hovoril. Zatmenie ešte po dlhú dobu zásobovalo nápadmi neskoršiu znovuobnovenú činnosť kapely Hoten Toten. Dekadentná verzia skladby Delicatessa z albumu Absinth je toho očividným dôkazom. Bolo tam aj zopár ďalších songov ako Noc a samota, tiež neskôr prerobená pre CD Absinth, či legendami opradená pieseň Kozmonaut pre album Biele noci, ktorých prazáklady boli položené práve už na Zatmení.

Skladba V noci, keď zaspíme má zas trochu iný príbeh. Jedná sa o divadelnú pieseň z roku 1993 z tvorby žilinského divadla Maják, ktorého som bol vtedy súčasťou. Tak dlho mi nedala spať, až som ju skoro po štvrťstoročí nakoniec prearanžoval pre náš doposiaľ posledný štúdiový album 1000 rokov od raja, ale už pod názvom Šťastíčko. Vinylová verzia na Pláne B práve ostáva verná atmosfére dosiek, ktoré znamenajú svet.

Sveťo: Na koncertnom programe sa momentálne intenzívne pracuje. Sami sme zvedaví, ktoré piesne prežijú a ktoré sitom autocenzúry vypadnú von z povestného bobuľového výberu. Samozrejme, že sa budeme snažiť zoširoka obsiahnuť všetky obdobia kapely, tak aby ani jedno oko nezostalo suché. Živé koncerty sú pre nás stále veľká výzva a neberieme ich na ľahkú váhu, už aj preto, že sa na nich stretávame s mnohými známymi tvárami, ktoré nás sprevádzajú po všetky tie roky.

Sveťo: Sme predsa ešte len mladíci v rozkvete, sotva nám bolo 30. Životná forma je na mieste. Všetko podstatné je ešte len vec dní budúcich.

Koncertami chceme predovšetkým potešiť verných, ale zároveň aj vyprovokovať samých seba k ďalším možným aktivitám. Uvidíme ako to celé dopadne.

Každopádne pre nás, po tom všetkom, už cesta je cieľ.

15.3. Nové Mesto n.Váhom (Klub Za Rampami)

16.3. Bratislava (Randal)

22.3. Košice (Collosseum)

29.3. Zvolen (Dom kultúry)